Jazykom mlčania píšem.
Slová sa otvárajú ako hroby
v Bottovej balade.
Len smútok tlačí v topánke.
A v srdci ešte čosi hreje
– tam, kde duša chodí spať.
Maxence Fermine: SNEH Kniha Sneh oplýva priezračnosťou. Zbavená akéhokoľvek balastu umožňuje sústrediť sa len na krásu a pravdu života, na metafory votkané do jedinečnosti vločky, ktorá sa, rovnako ako táto kniha, nežne roztápa v dlani, hoci sa túžobne snažíme zadržať ten okamih… Prostá a nenapodobiteľná… Páli i chladí zároveň. Opantáva belobou, [...]
Prekrásne údery okamihov Do sietí samy skáču Oceán bez soli V púšti bez sucha Les tvojich otázok Noc na nás vanie Šípové lupene v prievane zvieram Druhý breh sa ma snežným dychom dotýka Som deravá Bosá A taká mihotavá Ako tlkoty a zakrivenia
Cválaš dneškom v zlomkoch snenia Lekná s chvostíkmi v jazere zázrakov Chodiace torty bez plutiev A z obláčikov pena V oranžovej mláke utopená Prázdne plným napĺňaš Divom dávaš nové mená… Čas rozfúka driemavé zrkadlenia No tu a teraz brehy sa stretávajú Ako hĺbky bez dna Keď biblickému plnosť dávaš
Problémový dom chce zdemolovať vlastník, hoci tam stále žijú niekoľkí ľudia. Náhradné bývanie hľadajú ťažko, mesto sa im snaží pomôcť.
Poľsko znovu čelí návalu cudzincov, ktorí sa z východného smeru usilujú preniknúť na jeho územie.
Vodič išiel na Pezinskej Babe rýchlosťou 137 kilometrov za hodinu.
Pre ministra si na hranice prišlo 14 áut. Jednotka Achmat, známa aj ako kadyrovci, sa pracovníkom dagestanského ministerstva vnútra vyhrážali sa zabitím.
Celá debata | RSS tejto debaty