Holokaust a dnešok Dýchame smrteľný prach obrátený naruby Srdcia si obtáčame ostnatými drôtmi a jeden život zmestí sa do niečej dlane… Otupení dneškom kremujeme obrie problémy bezpredmetnosťou Len hŕby topánok čo si nik neobuje a my ničotní a zaprášení

Splašené kone pasú svoju divokosť Blankyt tvojej duše spriezračňuje svet Ostrohy tmy a krvi zaťahujú uzdy života Kričia do dúhového svetla nezmysly na ktorých stojí tento svet

Hmlou sa opásať Načrieť pod hladinu Odhaliť svojich päť rán Myšlienkam načúvať A pritískať si odtlačok na šatke Šelesty života sa nakláňajú k uchu nečujných Stratená viera v iných i seba Našla svoj odraz Obklopení farbami nehmatnými Ukazujeme svoje ja maličkým Očami dúhy vidia V krajine slnka Bezradní, náhlivo šťastní Stojíme a čakáme […]

Najobyčajnejšie čo sa zdá V prachu zeme leží Šípová ružička Lupene otriasla Len v srdci vôňa Úsmev Zrobené ruky Najobyčajnejší sa zdá Každý deň zo skoro storočia Kvári ma Horká ťažoba Ešte raz dotknúť sa srdcom Babička Zašepkať nečujne Tú pieseň bez slov Rekviem života Na rozlúčku A večné snenie

Hľadám v obrazoch i čarbaniciach záchvevy odrazy ozveny dúhy dotyk pominuteľnosti V reve vetra a hukote skál vodu objímam

Tvoja tvár sa zrkadlí v ukradnutých okamihoch Rozložené štetce snenia Rozfúkam dotyky krídel Chvejem sa príliš zreteľne

Na steblách trávy a hrotoch lístia tancuje horkosť peny a vykĺbená nádej Mihotavé šuchotanie v trepote bytia