Lesmiria

Jazykom mlčania píšem. Slová sa otvárajú ako hroby v Bottovej balade. Len smútok tlačí v topánke. A v srdci ešte čosi hreje – tam, kde duša chodí spať.

Maxence Fermine: SNEH Kniha Sneh oplýva priezračnosťou. Zbavená akéhokoľvek balastu umožňuje sústrediť sa len na krásu a pravdu života, na metafory votkané do jedinečnosti vločky, ktorá sa, rovnako ako táto kniha, nežne roztápa v dlani, hoci sa túžobne snažíme zadržať ten okamih… Prostá a nenapodobiteľná… Páli i chladí zároveň. Opantáva belobou, […]

Prekrásne údery okamihov Do sietí samy skáču Oceán bez soli V púšti bez sucha Les tvojich otázok Noc na nás vanie Šípové lupene v prievane zvieram Druhý breh sa ma snežným dychom dotýka Som deravá Bosá A taká mihotavá Ako tlkoty a zakrivenia

Cválaš dneškom v zlomkoch snenia Lekná s chvostíkmi v jazere zázrakov Chodiace torty bez plutiev A z obláčikov pena V oranžovej mláke utopená Prázdne plným napĺňaš Divom dávaš nové mená… Čas rozfúka driemavé zrkadlenia No tu a teraz brehy sa stretávajú Ako hĺbky bez dna Keď biblickému plnosť dávaš

Holokaust a dnešok Dýchame smrteľný prach obrátený naruby Srdcia si obtáčame ostnatými drôtmi a jeden život zmestí sa do niečej dlane… Otupení dneškom kremujeme obrie problémy bezpredmetnosťou Len hŕby topánok čo si nik neobuje a my ničotní a zaprášení

Splašené kone pasú svoju divokosť Blankyt tvojej duše spriezračňuje svet Ostrohy tmy a krvi zaťahujú uzdy života Kričia do dúhového svetla nezmysly na ktorých stojí tento svet

Blankytné vône citov zhavraneli v srdci Zostal len mlčanlivý šum a mosty bez brehov Zakliate priezračno pritenké na dotyk ťahá slák minulých hádok i nevyrieknutého šťastia Ako víla vynáram sa z hmly Vetristý úsmev zvieram v dlani Prítomnosť odklínam

Pre začiatok jesene je príznačné okrem iného vinobranie a slávnosti s ním spojené. Dnes nadobudlo vinobranie ďalší rozmer – písmenkový. Rodil sa podobne ako kvalitný vínny mok, ktorý očarí svojou chuťou, farbou, vôňou. Predchádzalo mu totiž starostlivé i úmorné opatrovanie vinohradu, rast, zrenie,oberanie, … a mnoho ďalších čiastkových prác […]

Dlaň v dlani Tieň veľký i malý Dve stonky jedného JA Na diaľku vpíjaš Roztancované jazerné zrkadielka V trblete očí sa kúpu Živé zlato vlasy rozpúšťa Tieň veľký i malý V dlani priehrštie dňa ukladá

Per Olov Equist: Kniha o Blanche a Marii (Recenzia) V živote každého človeka je obdobie, keď si kladie rôzne otázky, tiež obdobie, keď na ne hľadá odpovede, no i také, keď všetky otázniky čosi prehluší. Možno preto, že niekedy ich ostrie príliš zraňuje, inokedy je to nemota, neschopnosť vyjadriť hĺbku nehmatných právd o živote, nástojčivosti bytia, o láske, […]

Z vlny kúsok odkrojím To vtáča mora v dlani chránim Šum, dunenie kopýt, ozvenu a tíš Do mušle zamkni Sny suším na šnúrach pavučín Plavíš sa na korábe dneška Kvapky budúcnosti prelievam Do teba sa ponorím Rozochvené trilkovanie Uviaznuté v hukote čierňavy Stratená Škrabem sa po nitkách sĺz Dlhy mojich snov Topia sa vo vetre Vodu z dlaní vlievam nekonečnu kvapiek […]

Hmlou sa opásať Načrieť pod hladinu Odhaliť svojich päť rán Myšlienkam načúvať A pritískať si odtlačok na šatke Šelesty života sa nakláňajú k uchu nečujných Stratená viera v iných i seba Našla svoj odraz Obklopení farbami nehmatnými Ukazujeme svoje ja maličkým Očami dúhy vidia V krajine slnka Bezradní, náhlivo šťastní Stojíme a čakáme […]

Najobyčajnejšie čo sa zdá V prachu zeme leží Šípová ružička Lupene otriasla Len v srdci vôňa Úsmev Zrobené ruky Najobyčajnejší sa zdá Každý deň zo skoro storočia Kvári ma Horká ťažoba Ešte raz dotknúť sa srdcom Babička Zašepkať nečujne Tú pieseň bez slov Rekviem života Na rozlúčku A večné snenie